O úlohe metafyziky pri odôvodňovaní ľudských práv

• الحاوية / القاعدة: Časopis pro Právní Vědu a Praxi
• المؤلف الرئيسي: Marek Káčer
• التنسيق: مقال
• اللغة: التشيكية
• منشور في: Masaryk University, Brno 2016-10-01
• الموضوعات: prirodzený zákon; zákony prírody; sociologické zákony; Humova téza; metafyzika
• الوصول للمادة أونلاين: https://journals.muni.cz/cpvp/article/view/6152
• تدمد: 1210-9126; 1805-2789

Pri odôvodňovaní ľudských práv sa v zásade operuje s dvoma typmi dôvodov: s faktami a s metafyzikou. Proti prvému typu zdôvodnenia sa tradične uvádza Humova téza, podľa ktorej zo súboru výlučne faktických premís nemožno odvodiť normatívny záver. Proti druhému typu zdôvodnenia sa tradične uvádza, že ide o číru špekuláciu, ktorá nie je spôsobilá slúžiť ako podklad pre konsenzus v pluralitných spoločnostiach. V tomto texte sa pokúsim vymeniť terče, na ktoré tieto námietky zvyčajne mieria: námietku špekulatívnosti vznesiem proti odôvodneniu ľudských práv faktickými premisami a súčasne Humovu tézu vznesiem proti odôvodneniu ľudských práv metafyzickými premisami. Mojím záverom je, že ľudské práva, rovnako ako ktorékoľvek iné normy, možno odvodiť iba z normatívnych premís bez ohľadu na to, či tieto majú metafyzickú povahu.